Ako sa káva dostala z Etiópie do európskych kaviarní

Káva sa nezrodila v kaviarni, ale ako divoký ker v horách východnej Afriky. Jej cesta k našim stolom trvala stáročia a viedla cez kláštory, prístavy, obchodné trasy a sultánske mestá. Časť príbehu je zdokumentovaná, časť sa traduje ako legenda, a práve tá sa často vydáva za fakt. Nasledujúce kroky vedú po trase kávy od divokých stromov po dnešný espresso a rozlišujú, čo je doložené a čo sa len rozpráva.

Krok 1: Etiópia a legenda o Kaldim

Kávovník pochádza z horských oblastí Etiópie, kde rastie divoko dodnes. Podľa známej legendy si pastier Kaldi všimol, že jeho kozy sú po zjedení červených plodov čulé. Ide však o príbeh, ktorý sa objavuje v písomných prameňoch až oveľa neskôr.

Je pravdepodobné, že ľudia žuvali plody alebo ich pridávali do jedla ešte pred tým, než začali piť kávu. Spôsob prípravy, ktorý poznáme, vznikol postupne. Najstaršie dôkazy o nápoji nie sú také staré ako samotná legenda.

Etiópia je dodnes dôležitou kávovou krajinou a káva tam má spoločenský rituál. Pripravuje sa pražením zŕn, mletím a varením v špeciálnej nádobe. Obrad prináša čas na rozhovor.

Krok 2: Jemen a prvé pestovanie

Pestovanie kávy sa doložene rozvinulo v Jemene najneskôr v 15. storočí. Káva sa používala v súfijských spoločenstvách, kde pomáhala udržať bdelosť pri nočných modlitbách. Odtiaľ sa rozšírila do Mekky a ďalších miest.

Z jemenského prístavu Mocha sa vyvážalo obrovské množstvo zŕn. Názov mesta dnes pozná každý, kto si objednal mochu, hoci pôvodne označoval prístav. Obchodníci hlídali kávu tak, aby sa semená nedostali von.

Zrná sa vyvážali pražené alebo varené, aby sa nedali zasadiť. Napriek tomu sa neskôr dostali do iných krajín. Cesta kávy sa tak rozširovala po svete.

Krok 3: Osmanská ríša a prvé kaviarne

V 16. storočí sa káva rozšírila do Káhiry, Damasku a Konštantínopolu. V Konštantínopole vznikli kaviarne, ktoré boli miestom rozhovorov, hudby a hier. Spoločenský vplyv bol taký veľký, že úrady občas riešili, či sú vhodné.

Turecká káva sa varí v džezve z jemne namletých zŕn a podáva sa s usadeninou. Tento spôsob sa zachoval dodnes. UNESCO zaradilo tureckú kávu a jej kultúru na zoznam nehmotného dedičstva.

Kaviareň sa stala priestorom, kde sa stretávali ľudia rôznych profesií. Šírili sa tam správy a nápady. Táto tradícia sa neskôr preniesla do Európy.

Krok 4: Príchod do Európy

Do Európy sa káva dostala najmä prostredníctvom benátskych obchodníkov, približne na prelome 16. a 17. storočia. Spočiatku vzbudzovala pochybnosti, niektorí ju považovali za cudzí nápoj. Postupne si našla miesto v mestách.

V polovici 17. storočia vznikli kaviarne v Anglicku a neskôr vo Francúzsku, Holandsku a v ďalších krajinách. Slúžili ako miesta rozhovorov, čítania novín a obchodných dohôd. Vo Viedni sa kaviarenská kultúra rozvinula výrazne a stala sa súčasťou mestského života.

Často sa opakuje, že kávu do Viedne priniesli po obliehaní Turkami v roku 1683. Tento príbeh je skôr legenda, než doložený fakt. Kaviarne vo Viedni sa objavili postupne.

Krok 5: Plantáže a cena za kávu

Keď dopyt rástol, európske mocnosti začali kávu pestovať v kolóniách. Holanďania ju priniesli na Jávu, Francúzi na ostrovy v Karibiku. Neskôr sa stala hlavnou plodinou v Brazílii, ktorá je dodnes najväčším producentom.

Za rozmachom pestovania stála aj práca otrokov. Tento temný aspekt dejín kávy treba spomenúť, lebo ukazuje, že rozšírenie nápoja malo vysokú cenu. Dnes sa preto čoraz viac rieši spravodlivé obchodovanie.

V súčasnosti sa káva pestuje v pásme okolo rovníka v mnohých krajinách. Rôzne podnebie a nadmorská výška dávajú rôznu chuť. Preto sa kávy z Etiópie a Brazílie chuťovo líšia.

Krok 6: Od instantnej kávy po espresso

V 19. a 20. storočí sa spôsoby prípravy rýchlo menili. Objavili sa lisy, filtre, moka kanvičky a instantná káva. Espresso stroje vznikli v Taliansku a stali sa symbolom talianskej kaviarne.

Posledné desaťročia priniesli záujem o pôvod zŕn, spôsob praženia a prípravy. Hovorí sa o špeciálnej káve a o domácom varení. Káva zostáva predmetom rituálov aj výskumu.

Napriek zmenám sa príbeh opakuje: káva spája ľudí pri stole. Z horskej rastliny sa stal nápoj, ktorý riadi rána po celom svete. Každá šálka je malým výsledkom stáročí obchodu a kultúry.

Časté otázky

Kde káva pôvodne rástla?

V horských oblastiach Etiópie. Odtiaľ sa dostala do Jemenu, kde sa začala systematicky pestovať, a následne do ďalších krajín.

Je príbeh o pastierovi Kaldim pravdivý?

Nie je doložený. Ide o legendu, ktorá sa v písomných prameňoch objavuje oveľa neskôr. Je to pekný príbeh, no nemožno ho brať ako historický fakt.

Ktorá krajina vyprodukuje najviac kávy?

Brazília, dlhodobo patrí k najväčším producentom na svete. Aktuálne poradie sa môže meniť, overte ho v aktuálnych štatistikách.

Môj tip: Odporučila by som ochutnať vedľa seba dve kávy z rôznych krajín, napríklad z Etiópie a z Brazílie, pripravené rovnakým spôsobom. Rozdiel v chuti pochopíte lepšie než z akéhokoľvek textu. Všímajte si vôňu, kyslosť a dochuť.

Zdroje

• UNESCO, zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva
• Medzinárodná organizácia pre kávu