Hlad alebo stres? Rozdiel medzi fyzickým a emočným hladom

Siahnuť po čokoláde po ťažkom dni je ľudské. Zložitejšie je, keď sa z toho stane spôsob, ako zvládať každé napätie. Emočné jedenie nie je slabosť ani nedostatok vôle, ale naučený spôsob upokojenia. Hlavné je rozpoznať, kedy jete z hladu a kedy z pocitu. Odpovede na najčastejšie otázky pomôžu nájsť pokojný prístup bez zákazov a výčitiek.

Ako poznám emočný hlad?

Fyzický hlad prichádza postupne. Žalúdok škvrčí, ubúda energie a postačí takmer akékoľvek jedlo. Po nasýtení vás hlad prejde.

Emočný hlad je náhly a zameriava sa na konkrétnu chuť, napríklad sladké alebo slané. Prichádza po konkrétnej udalosti, hádke či nudnom večere. Aj po jedle môže ostať pocit prázdnoty.

Po emočnom jedení často nasleduje pocit viny. Fyzický hlad ho nevyvoláva. Tento rozdiel je dobrým signálom.

Prečo stres smeruje práve k jedlu?

Jedlo je od detstva spojené s útechou. Mnohí z nás dostali sladkosť ako odmenu alebo útechu. Mozog si túto väzbu zapamätal.

Chutné jedlo dočasne zlepší náladu a odvedie pozornosť. Problém, ktorý vyvolal napätie, tým ale nezmizne. Preto sa cyklus opakuje.

Spúšťačmi bývajú stres, únava, nuda, osamelosť alebo aj oslava. Nie je to len negatívna emócia. Čím viac o nich viete, tým lepšie ich predvídate.

Čo urobiť v momente, keď siahnem po jedle?

Zastavte sa na chvíľu a opýtajte sa: čo teraz cítim? Stačí pomenovať pocit, napríklad „som unavená“ alebo „som nahnevaná“. Táto pauza znižuje automatické konanie.

Počkajte pätnásť minút. Mnohé chute pominú samy. Ak ostanú, môžete si dopriať jedlo vedome, bez rozptýlenia obrazovkou.

Ak ste jedli pod vplyvom emócie, nekarhajte sa. Výčitky vedú k ďalšiemu jedeniu. Pokojne sa vráťte k bežnému režimu.

Desať spôsobov, ako ho zvládať

Pomáha kombinácia drobných návykov:

1. Pomenujte emóciu, ktorú práve cítite.
2. Jedzte pravidelne, aby ste nechodili hladná k stolu.
3. Dajte si päť minút pauzu skôr, než siahnete po jedle.
4. Vyjdite von alebo sa trochu pohybujte.
5. Zavolajte alebo napíšte blízkemu človeku.
6. Píšte si krátke poznámky o tom, kedy a prečo jete.
7. Dbajte na spánok, únava zvyšuje chuť na sladké.
8. Nezakazujte si žiadne jedlo, zákaz zvyšuje túžbu.
9. Nájdite si iný spôsob uvoľnenia: dych, hudba, teplý kúpeľ.
10. Ak sa vám to nedarí, vyhľadajte odbornú podporu.

Nie všetko bude fungovať pre každého. Vyberte si dva-tri body a vyskúšajte ich niekoľko týždňov.

Pomáha zakázať si sladké?

Prísne zákazy zvyčajne prinášajú opak. Čím viac si niečo odopierate, tým viac na to myslíte. Po čase často príde prejedanie.

Zdravší prístup je dovoliť si všetky jedlá s mierou. Dopriať si sladké vedome, v pokoji a bez výčitiek. Znižuje to napätie okolo jedla.

Pomáha aj mať doma dostatok zasýtiacich jedál. Pravidelná strava drží hlad pod kontrolou. Nemusíte sa hneď vzdať obľúbených maškŕt.

Kedy to už nie je len stresové jedenie?

Ak sa jedenie vymyká kontrole, prichádza opakovane v záchvatoch alebo je sprevádzané hanbou či snahou „vynahradiť“ jedlo zvracaním či extrémnym obmedzovaním, môže ísť o poruchu príjmu potravy. Tu už nestačia domáce rady. Ide o zdravotný problém.

Obráťte sa na praktického lekára, psychológa alebo psychiatra. Pomoc existuje a funguje, najmä ak sa vyhľadá včas. Hanbiť sa netreba.

Ak sa vás to týka alebo to pozorujete u blízkej osoby, hovorte o tom bez obviňovania. Podpora je dôležitá. Na odbornej pomoci sa dá dohodnúť aj cez linky dôvery.

Časté otázky

Je emočné jedenie to isté čo porucha príjmu potravy?

Nie, no môže ju pripomínať. Emočné jedenie je bežné a týka sa mnohých ľudí. Ak je intenzívne a sprevádzané hanbou, vyhľadajte odborníka.

Pomôže odstrániť sladkosti z domu?

Čiastočne, lebo obmedzuje impulzy. Samo osebe však príčinu nerieši. Doplňte to prácou s emóciami.

Má zmysel hovoriť o tom s lekárom?

Áno, najmä ak jedenie ovplyvňuje zdravie alebo náladu. Lekár vás nasmeruje k psychológovi alebo výživovému poradcovi. Prvý krok je vždy rozhovor.

Zdroje

• Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
• Slovenská komora psychológov